Ona- slovensky..
Volajú ho Dark castle. Nie preto, že jeho múry sú očividne poznačené plynutím času a neustálymi prívalmi dažďa, z čoho dostal nepochybne tmavšie sfarbenie, ale nesie toto "meno" pre polozabudnuté legendy, ktoré vyznievajú zvláštne, až neuveriteľne. No väčšinou sa k nim ľudia stavajú dosť nedôverčivo. Krútia hlavou a niektorí sa pri tom len pobavene usmievajú. Jedna z legiend hovorí, že muž, ktorý vstúpi do zámku sa stane obeťou podivnej bytosti, ktorá ho posadne a vysaje z neho život. Tá bytosť sa premáva za temných nocí po dlhých chodbách a nôti prízračné omamné piesne.
" Vždy ma to tam lákalo. " oduševnene sa zapojil do rozhovoru mladší muž strednej postavy s gaštanovými vlasmi. " O tom mieste kolujú v tejto oblasti naozaj udivujúce historky. Len by ma zaujímalo, kto to všetko vymyslel. " uškrnul sa. Prísediaci neveriacky zmraštil čelo. " Hádam tam len nechceš ísť ?! " Čo si sa zbláznil ? " užasnuto na neho hľadel. " No, rob ako myslíš. Ale ja na tvojom mieste... " a odmlčal sa. " Veď počkaj, uvidíš, že ja sa odtiaľ vrátim. " presviedčal ho mladý muž. " Bude po záhadách. " A tak sa vybral na cestu. Odchádzal popoludní. Slnko ešte svietilo vysoko nad ním, keď opúšťal mestečko.
Teraz je bližšie k obzoru. On kráča strastiplným, takmer úplne zarasteným chodníčkom cez rôzne tŕstie a krovie. " Hmm... Tadiaľto nikto dávno nešiel. Je to neporušené... " rozmýšľa. Niektoré stromy sú porozvaľované krížom - krážom, jeden cez druhý. Prediera sa pomedzi ne. V diaľke sa črtá niečo ako obrysy múrov. Pokračuje ďalej. Už len pár metrov. Áno. Dokázal to. Stojí pred
mohutnou hradnou bránou, sem - tam obrastenou machom a spleťou akýchsi rastlín. " Zakliaty zámok. Teda...vlastne, prekliaty. " Pomaly vchádza dnu Sleduje okolie, čaká čo sa stane. Nestalo sa však nič. Je vnútri. Obzerá sa na všetky strany, napokon sa rozhodne ísť do zámku. Siaha po veľkej kľučke, dotýka sa nej rukou a ... Noha sa mu zaplietla do nejakej motanice a on si to
nevšimol. Padol na zem a na pár hodín sa ocitá v bezvedomí. Keď sa prebral, zistil, že všade je tma. Zaplaví ho pocit beznádeje, ale len na chvíľu. Ako vstáva zo zeme a pozerá sa pred seba, vidí blikať matné, tlmené svetielka z vnútra. Dvere sú otvorené. Stojí v nich, odhodlaný vojsť, avšak nie úplne bez strachu. Za noci je všetko úplne iné...pripadá to také... viac desivé. Človek sa
vtedy ľaká aj vlastného tieňa.
Ocitá sa v priestrannej sieni s vysokým stropom, zdobenými štíhlymi stĺpmi a troma schodišťami. Neverí tomu. Myslí si, že je to len sen. Ale ak je to sen, tak potom je príliš skutočný. Nie. Je to realita. On sám, uprostred noci stojí vnútri hrozivého zámku. Temného zámku, pred ktorým ho všetci varovali. Už niet cesty spať. Je skoro ticho. Znie len šuchot vánku, jeho zavýjajúce pískanie. Zrazu sa premení na jemnú poletujúcu melódiu. Lenže, je taká...neprirodzená.... Žiadna melódia ! Kvílenie ! A do toho ženský hlas... Šepot.... a jeho ... ozveny ... Slabý mesačný svit prechádza cez presklené lomené okná. Rozhliada sa po miestnosti. Pri zemi sa drží tenká vrstva hmly. Odrazu sa citeľne ochladilo. Vzduch oťažel, znehybnel a nemo visí v priestore. Tóny ním prenikajú ako ostré dýky. Dolu jedným zo schodísk schádza ženská postava zahalená do vejúceho závoja. Ona neschádza. Ona sa.... vznáša. Dlhé čierne vlasy jej splývajú až pod pás. Približuje sa a z úst jej vychádzajú neznáme tiché zvuky. Oči upiera na muža, ktorý pred ňou stojí a trasie sa strachom. Taký cudzí, neopísateľný strach.... Srdce mu búši, nedostáva sa mu dychu. Smrteľná hrôza preniká jeho telom ako sa blíži. V očiach má samotné peklo. Odráža sa v nich divá túžba... Túžba po niečom... Túžba po... Chladnou dlaňou sa dotkne jeho tváre a schádza nižšie... Na krk...Cíti, ako v tom mladom mužovi prúdi život... Ako v ňom prúdi živá....krv. Privinie sa k nemu a objíma ho svojím jemným telom. Hladí ho letmými dotykmi, nachádza skryté citlivé miesta. Opája ho magickým pohľadom. Strach a túžba v ňom vibruje, stupňuje sa... Je úplne v jej moci. Jej víťazoslávny smiech je taký hrozný, diabolský, až z toho behá mráz....Mäkké pery sa mu prisajú na hrdlo. Zrýchli sa mu tep. Ona sa prisaje ešte viac a ostrými tesákmi prehryzne jeho pokožku. Cicia mu krv...Valí sa do jej krutých úst... Muž vydá zo seba ťažký ston. Do každej žily mu prenikne ostrá bolesť, ktorá sa razom mení na trýznivú slasť. Mučí ho. Neskutočná vášeň ho napĺňa zvnútra... Po chvíľočke sa mu podlamujú kolená, oťažieva, až klesne na zem. Stále je však pri vedomí. Vníma ako mu krv odchádza z tela, ako si ju berie.... ona.